AES ANGELUS

Aes angelus - medený anjel

Liečivá meď
Meď sa už niekoľko tisícročí používa na liečbu rôznych chorôb. Rímski vojaci si pomocou nej zmierňovali únavu a ošetrovali infikované rany. Obľúbené boli tiež ozdobné predmety a šperky z medi – náušnice a náramky, ktoré slúžili na normalizáciu krvného tlaku, posiľňovanie stien kapilár a bránili aj usadzovaniu soli v organizme. Zázračné účinky medi sa však vysvetlili až v posledných tridsiatich rokoch.

Veľká časť chorôb má jednoduchú chronológiu: intenzitu rôznych negatívnych vplyvov, ktoré na nás doliehajú (napr. stresy), ďalej zvyšujeme svojimi myšlienkami, pocitmi, emóciami. Organizmus na tento stav reaguje kŕčmi, blokádami v rôznych častiach tela. Ak sa včas neodstránia, zanechajú trvalé následky na orgánoch, kĺboch a neskôr môžu zapríčiniť aj rôzne choroby. Včasnou likvidáciou týchto blokád (dokonalé uvoľnenie, joga, fyzioterapia, pozitívne myslenie) by sa u značnej časti chorôb dalo predísť. Ak sa prvým príznakom nevenuje dostatočná pozornosť, na prinavrátenie zdravia je potrebná pomoc zvonka.

Jedinečnou vlastnosťou plošne aplikovanej medi (aes angelus) je, že uvoľňuje kŕče svalov, žíl a bráni škodlivým účinkom rôznych druhov žiarenia. Vzhľadom na to, že je výborným vodičom tepla a odráža infračervené žiarenie, dokáže dobre vyrovnávať teplotné rozdiely organizmu. Vďaka jej účinkom sa v blokovaných častiach tela stimuluje krvný obeh a lymfatický systém, čím v organizme opäť nastáva homeostáza. Medená textília nám vráti možnosť pohybu - šancu na život. Opäť môžeme zažiť radosť z harmonického pohybu (napr. prechádzky) a neskôr možno aj z nejakej nenáročnej športovej činnosti.

Meď je z biochemického hľadiska známy a veľmi dôležitý stopový prvok. Niektoré významnejšie, pre rozvoj organizmu dôležité enzýmy, ktoré pre svoju aktivitu potrebujú meď: lyziloxidáza, tyrozináza, cytochrómoxidáza, dopamín-b-hydroxyláza, superoxid-dismutáza, aminooxidáza. Denná spotreba medi predstavuje u človeka 1-2 mg. Do organizmu sa dostáva najmä v potravinách, môže sa však vstrebávať aj cez pokožku. V staršom veku je mimoriadne potrebné dbať na jej pravidelný prísun, pretože práve nedostatok medi je príčinou vzniku mnohých chorôb. Žiaľ, v posledných desaťročiach meď ako základný materiál vymizla spomedzi predmetov nášho každodenného života (napr. medená kľučka na dverách, medené nádoby, poľnohospodárske postreky s obsahom medi atď.), preto je jej náhrada mimoriadne dôležitá. Príznaky deficitu medi: málokrvnosť, edémy, krehkosť kostí, podráždenosť, únava.

 

Choroby súvisiace s nedostatkom medi

MÁLOKRVNOSŤ
Meď pomáha vstrebávaniu železa. Užívanie železa teda veľmi nepomôže, ak v organizme nie je dostatok medi. Nedostatok medi je jednou z príčin chorôb koronárnych ciev a krvácania do mozgu. Aj príčinou porúch syntézy kolagénu a elastínu je deficit medi v organizme. Meď, ktorá sa napríklad prostredníctvom pásu na zápästie alebo bedrového pásu cez pokožku vstrebá do organizmu, zvýši elasticitu žíl a zníži hladinu cholesterolu. Tým, že meď pomáha lepšie znášať stres, v mnohých prípadoch znižuje aj vysoký krvný tlak. Blahodárne pôsobí aj na ľudí s kŕčovými žilami, ktorí žijú v neustálom napätí. Má pozitívne účinky na prevenciu cukrovky a znižuje riziko vzniku infarktu srdca.

OSTEOPORÓZA
Meď podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu do kostí.

REUMATICKÉ A KĹBOVÉ BOLESTI
Meď je katalyzátorom fungovania enzýmu SOD v organizme, čím prispieva k zmierňovaniu bolesti. Napríklad ovínadlo s obsahom medi už po 5 - 6 použitiach zmierni bolesť kĺbov a postupne obnoví pohyblivosť aj tých, ktoré boli dlhší čas znehybnené.

Ďalšie účinky medi:

  • významnú úlohu zohráva pri zdravej tvorbe kostí, chrupavky, pokožky a kolagénu
  • ničí baktérie, vírusy a zárodky hubových infekcií
  • podporuje krvný obeh
  • znižuje vznik kandidóz
  • urýchľuje regeneráciu organizmu po úrazoch, operáciách a zlomeninách.
    MUDr. József Lóránth

    Textíliu s obsahom medi "aes angelus" (medený anjel) odporúčame aplikovať najmä za účelom udržania si dobrého zdravia. Možno ju použiť pri fyzioterapeutickej liečbe - je veľmi užitočná najmä pri uvoľňovaní bolestivých kĺbov. Výhodné je jej použitie aj v poúrazovej a pooperačnej rekonvalescencii. Výrobky z tejto textílie sú finančne nenáročným doplnkom tradičných, ale aj alternatívnych liečebných metód bez liekov, alebo iba s minimálnym množstvom liekov. Ich aplikácia je veľmi jednoduchá.

    Textília s obsahom medi odráža vysokofrekvenčnú radiáciu a je známe, že meď uvoľňuje kŕče svalov a žíl.

    Výrobky aes angelus sa výhodne môžu aplikovať pri liečbe chorôb, ktoré súvisia s nedostatkom medi:
  • málokrvnosť
  • problémy s krvným tlakom
  • obehové poruchy
  • bolesti krížov
  • infekcie
  • osteoporóza
  • vybočená chrbtica
  • reumatické a kĺbové bolesti
  • šedivenie a vypadávanie vlasov
  • vysoká hladina cholesterolu
  • bolesti hlavy
  • edémy
  • cukrovka
  • nespavosť
  • krvácanie do mozgu
  • epilepsia

 

A.S. GISSEN
Meď: Hanený minerál

Tento článok sa prvýkrát objavil vo vydaní informačného bulletinu VPR (Apríl-Júl/August 1994)
Len niekoľko výživných prvkov je tak rozporuplne chápaných ako práve meď. Aj napriek tomu, že meď je po železe a zinku tretím najrozšírenejším a najdôležitejším stopovým prvkom v ľudskom organizme, väčšina ľudí ho považuje za bezvýznamný. Ba čo viac, veľa ľudí verí, že to nie je nič viac ako príčina voľnej reakcie radikálov a už podniklo kroky k vylúčeniu medi z ich stravy a výživových doplnkov. To je prekvapujúce najmä v súvislosti s faktom, že sa zistilo, že meď je hlavným výživným prvkom od dvadsiatych rokov 20. storočia. Za posledných 70 rokov sa zistilo mnoho biologických funkcií medi a na nej závislých enzýmov. V skutočnosti sa meď ukazuje ako jeden z najdôležitejších minerálov v našej strave. Hoci voľná, neviazaná meď vytvára voľné radikály in vitro, význam tohto faktu v našom tele sa nazýval skôr domnelou ako skutočnou. V skutočnosti má meď v ľudskom organizme úplne odlišnú úlohu. Je jedným z dvoch našich najdôležitejších antioxidačných enzýmov – CuZn superoxiddismutáza a ceruloplazmín.

Biochémia medi
Voľná, neviazaná meď sa v ľudskom tele nenachádza vo veľkých množstvách. Miesto toho takmer všetka meď v našom organizme je viazaná buď na transport proteínov (ceruloplazmín a Cu-albumín), uloženie proteínov (metalotioteín), alebo enzýmy obsahujúce meď. V ľudskom organizme bolo nájdených značné množstvo Cu-metaloenzýmov. Meď je dôležitá pre správnu funkciu práve týchto enzýmov závislých na medi zahŕňajúc cytochróm c oxidázu (tvorba energie), superoxid dismutázu (antioxidačná ochrana), tyrozinázu (pigmentácia), dopamín hydroxylázu (tvorba katecholamínu), lysyl oxidázu (tvorba kolagénu a elasténu), zrážací faktov V (zrážanie krvi) a ceruloplazmínu (antioxidačná ochrana, metabolizmus železa a transport medi). Väčšina javov spôsobených prudkým nedostatkom medi sa môže vysvetliť zlyhaním jedného alebo viacerých týchto enzýmov závislých na medi. Napríklad depigmentácia môže byť spôsobená nedostatkom tyrozinázy a poruchy kolagénu a elasténu, ktoré spôsobujú anomáliu v pojivom tkanive a v cievnom systéme môžu byť spôsobené nedostatkom lysyl oxidázy.

Žiaľ, prevažná časť výskumu medi sa zameriava na jej akútny nedostatok, čo je u človeka a zvierat zriedkavé kvôli ich typickej rôznorodej strave. Nepatrný, chronický nedostatok je však oveľa častejší. Určiť tento rozdiel je však komplikované, pretože nedostatok medi nezníži nevyhnutnú hranicu na medi závislých enzýmov, ale významne zníži ich činnosť. Ako príklad môžeme uviesť jeden z najdôležitejších a najlepšie preskúmaných enzýmov, ktorým je lysýl oxidáza. Toto je hlavný enzým zapojený do sieťovania spojivého tkaniva. Optimálne fungovanie lysyl oxidázy zabezpečuje správne sieťovanie kolagénu a elasténu, ktoré sú potrebné pre pevnosť a pružnosť nášho spojivého tkaniva. Obmedzenie činnosti lysyl oxidázy má vplyv na celistvosť množstva tkanív, ktoré zahŕňa napríklad našu kožu, kosti a krvné cievy. Pri nedostatku medi sa hladina lysyl oxidázy nemusí zmeniť, ale činnosť enzýmu sa môže zredukovať o viac ako 50 percent. A tak nie nečakane je jedným z príznakov nedostatku medi porucha spojivého tkaniva, osteoporóza a poškodenie krvných ciev.

Metabolizmus medi
Organizmus dospelého človeka obsahuje 80 až 150 miligramov medi. Hlavným miestom uloženia medi je pečeň, ktorá obsahuje okolo 10 percent obsahu v celom organizme. Udržiavanie stálej hladiny medi v ľudskom tele závisí na rovnováhe medzi črevným vstrebávaním a žlčovým vylučovaním. Ak je prijatý prebytok medi, žlčové vylučovanie medi je schopné podstatného zvýšenia. Výnimku však tvoria osoby s genetickým poškodením, ktoré spôsobuje Wilsonovu chorobu (hepatolentikulárna degenerácia). Táto genetická choroba postihuje približne 1500 Američanov a je charakterizovaná nedostatkom cirkulácie ceruloplazmínu nedostatkom nízkych krvných hladín medi a hromadením sa medi v pečeni. Túto chorobu spôsobuje neschopnosť pečene normálne transportovať meď, čo má za následok jej preťaženie meďou. Avšak u väčšiny ľudí a zvierat je meď v podstate netoxická.

Meď sa nachádza v mnohých jedlách. Suchá fazuľa a orechy sú významným zdrojom, zatiaľ čo mlieko a mliečne produkty sú na ňu chudobné. Štúdie ukázali široký rozsah prísunu medi v stave medzi rozličnými skupinami populácie. V USA sa tento rozsah pohybuje od 0,76 do 3,36 miligramov denne. National Research Council stanovil bezpečnú a primeranú dennú dávku dospelých na 2-3 miligramy. Množstvo štúdií ukázalo, že priemerný prísun medi sa celkovo pohybuje pod touto odporúčanou dávkou a je bežné, že sa táto hodnota pohybuje pod 1 miligramom denne.

Meď sa rýchlo vstrebáva zo žalúdka aj tenkého čreva, čo je trochu ovplyvnené aj formou prijatej medi. Aj keď sa tento problém nejaví ako príliš zaujímavý, ak užívate vitamínové a minerálne doplnky obsahujúce vitamín C alebo zinok, mali by ste mu venovať bližšiu pozornosť. A to práve v dôsledku toho, že pribudol presvedčujúci dôkaz, že práve tieto doplnky sú silnými protivníkmi vstrebávania medi. Pokiaľ ide o zinok, množstvo štúdií ukázalo, že pomerne malé množstvo zinku v strave značne zníži vstrebávanie medi. Tento protiklad sa využíva na liečbu Wilsonovej choroby. Už 50 miligramov užitých s každým jedlom je účinných pri abnormálnej akumulácii medi u ľudí postihnutých touto genetickou chorobou metabolizmu medi. Ukázalo sa, že aj u zdravých dospelých jedincov nižšie hodnoty ako 50 miligramov zinku za deň pôsobia proti fungovaniu medi. V mnohých vedeckých časopisoch sa objavili prípady nedostatku medi v spojitosti s prísunom zinku, ktoré mali za následok anémiu a anomálie v krvných tukoch. Užívanie doplnkového vitamínu C na zníženie vstrebávania medi a urýchlenia jej nedostatku sa dobre dokumentovalo aj na laboratórnych zvieratách. Následne sa aj v niekoľkých ľudských štúdiách ukázalo, že vitamín C už v takom malom množstve ako 1500 miligramov môže negatívne ovplyvniť hodnoty medi, zahŕňajúc aj činnosť CuZn superoxid dismutázy a ceruloplazmínu. Pokým dôkazy o prospechu užívania zvýšených dávok zinku (viac ako 50mg denne) a vitamínu C (viac ako 1000mg denne) sú prinajmenšom predbežné, negatívne dôsledky nízkej hladiny medi sú zrejmé a dobre dokumentované. Zdá sa však neisté, že toto vzájomné pôsobenie zvýši v nasledujúcich rokoch pozornosť pre už dokumentovanú dôležitosť adekvátneho prísunu medi a bežnú prax v konzumovaní doplnkového vitamínu C a zinku bez znepokojenia alebo doplnkov medi.

Dlhotrvajúce následky nepatrného nedostatku medi nie sú dobre definované. Predpokladá sa, že nízke hodnoty medi sú nielen bežné, ale hrajú podstatnú rolu v mnohých, bežných degeneratívnych chorobách a ťažkostiach. Ak vám to pripadá ako šokujúci fakt, že nízka meď môže byť tak životne dôležitá, nemusí. Počas mnohých rokov dôležitosť medi unikala dokonca aj mnohých tzv. expertom v oblasti výživy. Jeden autor zhodnotil funkciu medi v ľudskej výžive slovami nasledovnými, „...meď sa trápi ako sirota medzi expertmi na ľudskú výživu pre temnotu klinického štádia nedostatku medi v človeku. Ako lekársky výskumníci sme mohli zísť dolu cestou a nevšimnúť si kvôli stromom les... vplyv drobných rozdielov v prísune medi v strave môže byť pre ľudský organizmus dôležitejší ako vyčerpanie voľnej medi.“ Rozhodne budeme v ďalšom čísle mesačníka pokračovať v referáte o medi a výžive, zahŕňajúc aj úlohu medi pri kardiovaskulárnych chorobách, diabetes, artritíde, osteoporóze, poškodení voľných radikálov, rakovine, zápalových ochoreniach, imúnnych funkciách, krvných tukoch a štítnej žľaze. Naviac budeme skúmať pozoruhodné vlastnosti komplexov medi ako salicylát meďnatý. Tieto komplexy medi boli rozsiahlo študované pre ich protizápalovú a antioxidačnú činnosť, ako aj pre ich schopnosť napodobniť superoxid – zásadná čistiaca činnosť superoxidu dismutázy.

Meď a kardiovaskulárne choroby
Aj napriek tomu, že vzťah medzi stravou a kardiovaskulárnymi chorobami je všeobecne známy, len málokedy by ste počuli, že meď je prispievajúcim faktorom v tomto vzťahu. Na základe vedeckého dôkazu je toto prekvapujúce. Takmer dvadsať rokov dozadu sa predpokladalo, že existuje priamy vzťah medzi hladinou medi v strave a výskytom kardiovaskulárnych chorôb. V súvislosti s metabolizmom tukov sa meď spája od roku 1973 a výskum na početných živočíšnych typoch, zahŕňajúc aj človeka, ukázal, že nedostatok medi značne zvýšil koncentráciu cholesterolu v plazme. To má dodatočne následok na zvýšení rizika kardiovaskulárnych chorôb v dôsledku zvýšenia LDL "zlého" cholesterolu a zníženia HDL "dobrého" cholesterolu.

Je dokázané, že živočíchy s nedostatkom medi majú často abnormálne elektrokardiogramy a náhle umierajú. V jednej štúdii, ktorá sa zaoberala týmto problémom, sa zistilo, že nedostatok medi znížil dĺžku života potkanov o takmer 75 percent. Ľudia s ischemickou chorobou srdca zvyčajne umierajú náhle, často v priebehu jednej hodiny náhlych príznakov. Srdce ľudí, ktorí umierajú na ischemickú chorobu srdca, je hypertrofické a fibriotické s opuchom, stratou bunečnej steny a často je nájdené aj s porušením. Zaujímavé je, že všetky tieto patologické zmeny sú nájdené u živočíchov s nedostatkom medi. V jednej štúdii, ktorá porovnávala hladinu medi u ľudí, ktorí zomreli v dôsledku srdcového infarktu a u ľudí, ktorých smrť bola dôsledkom iných príčin, sa zistilo, že srdce ľudí, ktorých smrť bola dôsledkom infarktu myokardu, obsahovalo nízke hodnoty medi. Aterosklerotické tepny u ľudí majú degeneratívne zmeny podobné tým, ktoré sa objavili u tepien živočíchov s nedostatkov medi. Dokázalo sa tiež, že nedostatok medi značne zvýšil citlivosť lipoproteínov a kardiovaskulárneho tkaniva na peroxidáciu tukov, a tak zvýši aj riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Hoci úloha primeranej hladiny medi pri ochrane voči kardiovaskulárnym problémom je dobre dokázaná, nie je úplne prekvapujúce, že úloha medi bola prehliadaná. Jedno z laboratórnych zistení často objavených pri kardiovaskulárnych chorobách je zvýšenie krvnej hladiny medi. Hoci toto tvrdenie sa môže zdať mätúce, nedávne výskumy pomáhajú objasniť tento paradox. Poukazovalo sa napríklad na to, že zvýšenie krvnej hladiny medi je nezávislým faktorom u srdcových chorôb. Mnoho vedcov sa domnieva, že zvýšenie krvných hladín medi hrá istú rolu v patogenéze kardiovaskulárnych chorôb, aj keď iní vedci s touto hypotézou zásadne nesúhlasia. Zdá sa však, že nedávne štúdium živočíchov objasnilo tento vzťah medzi hladinou medi a kardiovaskulárnymi chorobami. Táto štúdia skúmala vplyv stravou stimulovanej aterosklerózy na hladinu medi a funkciu mnohých tkanív. U experimentálnych potkanov s aterosklerózou sa zistilo, že krvné hladiny medi sa značne zvýšia, kým hladiny medi v aorte a pečeni sa značne znížia. Namiesto predpokladu, že tieto zvýšené hladiny prispievajú k vzniku aterosklerózy, títo výskumníci skúmali vplyv hladín medi v strave týchto živočíchov. Podávanie dodatočnej medi vyústilo v ďalšie zvýšenie krvnej hladiny medi, v značný pokles cholesterolu v krvi a v zvýšenie a ustálenie hodnôt medi v aorte a pečeni. Namiesto zvýšenia výskytu aterosklerózy, dodatočná meď značne znížila výskyt aterosklerózy aorty a koronárnych tepien.

Ďalej sa ukázalo, že nadbytočný cholesterol v strave spôsobuje kardiovaskulárne choroby znížením vstrebávania medi. Toto je vplyv, ktorému sa dá predísť zvýšením hodnôt medi v strave. Úloha medi v dosiahnutí kardiovaskulárneho zdravia je pevne stanovená. Meď je nevyhnutná tak pre úlohu antioxidačných enzýmov ako CuZn superoxiddismutáza a ceruloplazmín, ako aj pre pevnosť a celistvosť srdca a krvných ciev. S takou hlavnou úlohou v kardiovaskulárnom systéme je iba sklamaním, že meď bola všeobecne prehliadaná v diskusii o zlepšení nášho kardiovaskulárneho zdravia. Deficit medi vyvolal rovnaké anomálie ako kardiovaskulárne choroby. Zdá sa takmer isté, že meď má veľkú úlohu vo vývoji tejto smrteľnej choroby, a to nie pre prebytok medi v strave, ale skôr pre jej nedostatok.

Meď a voľné radikály
Funkcia medi ako integračnej súčasti CuZn superoxiddismutázy a ceruloplazmínu je presne stanovená. CuZn SOD má napríklad antioxidačnú funkciu v rôznych tkanivách a tekutinách a je nepostrádateľný u organizmov s kyslíkovým metabolizmom. Naviac sa ukázalo, že väčšina enzýmov obsahujúcich meď, vrátane CuZn SOD, je vytváraná v podobnom množstve, bez ohľadu na stav medi. Ich činnosť je ale nedostatkom oslabená. Takto je činnosť týchto enzýmov aj napriek žiadnemu poklesu v ich tvorbe značne znížená.

Nedostatok medi vyústil v dvojnásobné zvýšenie hladiny lipid hyperoxidu v pečeňových mitochondriách. Avšak zaujímavé bolo zistenie, že hoci sa špeciálna činnosť CuZn SOD značne znížila, rovnako sa znížila aj činnosť katalázy a glutatión peroxidázy, dvoch ďalších dôležitých antioxidačných enzýmov, ktoré nevyžadujú pre ich činnosť meď. Ďalší výskum ukázal, že nedostatok medi spôsobuje zvýšenie vnútrobunkových aj extracelulárnych hladín glutatiónu, ktoré autori pripisovali vyrovnávacej, adaptívnej reakcii na negatívny výsledok nedostatku medi na činnosť glutatión peroxidázy a CuZn SOD. Zdá sa jasné, že pokles antioxidačnej ochrany nie je iba problémom na medi závislých enzýmov, ale aj rozsahom širokých porúch v ďalších systémoch antioxidačných enzýmov. Nedostatok medi naviac spôsobuje aj zníženie činnosti CuZn SOD a syntézy prostacyklínu v aorte rovnako ako aj zvýšenie citlivosti lipoproteínov a srdcových tkanív na peroxidáciu. No nám poskytuje silný dôkaz, že meď má potrebnú úlohu v ochrane kardiovaskulárneho systému pred voľnými radikálmi spôsobujúcich poškodenie a ochorenie. Preto sa zdá jasné, že adekvátna meď je potrebná pre optimálnu funkciu mnohých antioxidačných aj na medi závislých enzýmov v rozličných orgánoch a tkanivách.

Meď a osteoporóza
Už takmer pred 200 rokmi nemecký lekár Rademacher vedecky dokázal, že zlomeniny sa liečia rýchlejšie, keď pacient užíval doplnok medi. V nasledujúcom období, presvedčivé dôkazy ukázali potrebnú úlohu medi pri biosyntéze kostí a spojivých tkanív.

Lysyl oxidáza, ktorá je zapojená do syntézy kolagénu tvoriaceho veľkú časť kostí a spojivého tkaniva, je enzým závislý na medi. Ako aj ďalšie na medi závislé enzýmy, ani lysyl oxidáza nie je ovplyvnená nedostatkom medi, aj keď je jej činnosť značne znížená. U mnohých živočíšnych druhov vrátane človeka bolo dokázané, že nedostatok medi spôsobuje osteoporózu. Aj keď bol tento jav dokázaný najmä u mladých, rastúcich živočíchov a detí, vyskytuje sa aj u dospelých a starších jedincov. Nedostatok medi má dokonca svoj podiel aj v etiológii idiopatickej skoliózy. Súčasne s nízkym stavom medi sa vyskytli aj abnormality kostry spojené zvyčajne aj s osteoporotickými zmenami a zvýšeným podozrením na fraktúru. Nedostatočný prísun medi tiež preukázal zníženie hladín kalcia v kostiach počas dlhotrvajúceho nedostatku.

Na základe nevyhnutnej úlohy medi pri snahe o zdravé kosti je prekvapujúce aká malá pozornosť sa venuje úlohe medi pri chorobách kostí. Zaujímavé je, že estrogén, ktorý v post-menopauzálnom období zabraňuje rednutiu kostí, ukázal dvojnásobné zvýšenie hladiny ceruloplazmínu (hlavný transportný proteín medi). To nám poskytuje možné vysvetlenie toho, ako estrogén pozitívne vplýva na kosti i kardiovaskulárne zdravie. Predĺžená liečba kortizónom, dobre známeho pri podpore vývoja a urýchlenie postupu osteoporózy, ukázala zvýšenie vylučovania a zníženie stavu medi. To nám poskytuje viac dôkazov vzájomného vzťahu medzi stavom medi a osteoporózou.

Meď a imunita
Na laboratórnych aj domácich zvieratách sa dokázalo, že primeraný stav medi je nevyhnutný pre normálnu činnosť imunity. Ukázalo sa, že napríklad činnosť imunity sa znížila nielen u potkanov s obrovským nedostatkom medi, ale aj u potkanov len s okrajovým deficitom medi. Zaujímavé je, že činnosť imunity sa podstatne znížila pri medi v strave, ktorá sa nezdala byť znížená pri medi v tkanive alebo činnosti červených krviniek a CuZn SOD. Avšak funkcia neutrophil SOD a neutophilov sa značne znížila, čo znamená, že imúnna činnosť môže byť viac citlivá na stravu s nízkym obsahom medi než na jej štandardné množstvá. Taktiež sa zistilo, že zníženie sa môže objaviť už po týždni prísunu stravy chudobnej na meď. Pridanie primeranej medi obrátilo tento stav v priebehu týždňa po jej doplnení. Autori uzatvárajú, že “...opačný vplyv na neadekvátny prísun medi na činnosť neutrophilov sa objaví rýchlo a dá sa ľahko zvrátiť obohatením stravy meďou. Naviac sa ukázalo, že nedostatok medi spätne znižuje syntézu DNA v aktívnych T-bunkách limitovaním interleukínu 2 až na 50 percent a toto sa tiež dá obrátiť doplnením medi."

Meď, rakovina a vývoj rakoviny
Úloha medi vo vývoji rakoviny je tak trochu podobná úlohe medi v kardiovaskulárnych chorobách. Toto je v dôsledku faktu, že krvná hladina medi je často zvýšená u zvierat a ľudí s rakovinou. Rovnako ako zvýšenie sa krvnej medi pri kardiovaskulárnych chorobách, zdá sa, že aj zvýšenie medi v krvi, ktoré sa vyskytuje v súvislosti s rakovinou, je súčasťou telesnej biologickej reakcie na rakovinu, než jej príčinou. Mnohé štúdie skúmajúce rozličné typy nádorov ukázali, že so zlepšením zvyčajne prichádza pokles hladiny medi v krvi k normálu. Pacientom, ktorí reagovali na terapiu alebo operáciu, sa zvyčajne upravila hladina medi v krvi na normálne hodnoty. Pacienti, ktorí takíto krok nepodnikli, mali trvale zvýšenú hladinu medi. Zaujímavé je, že väčšina nádorových buniek znížila činnosť CuZn SOD porovnateľnú normálnym bunkám. Ukázalo sa, že zvýšenie medi v krvi je fyziologickou reakciou spôsobenou aktiváciou SOD alebo ďalších enzýmov medi v rakovinových bunkách, aby zabránili ich rastu. Ukázalo sa, že množstvo komplexov, ktoré preukázali SOD mimetické vlastnosti, vrátane salicylátu meďnatého, majú protirakovinové, antikarcinogénne, antimutagénne vplyvy aj in vitro aj in vivo.

V podstate existuje experimentálny dôkaz, že komplexy medi môžu spôsobiť, že preukázateľné nádorové bunky sa premenia na bunky normálne. V dôsledku toho sa ukázalo, že „...budúcnosť použitia komplexov medi na liečbu neoplastických chorôb má zaujímavé možnosti.“ V dôsledku toho, že meď je nevyhnutnou súčasťou niektorých endogénnych antioxidantov, a v dôsledku toho, že voľné radikály hrajú určitú rolu v procese karcinogenézy, zisťoval sa aj vývoj hladín medi v strave. U potkanov kŕmených stravou s nižším obsahom medi sa ukázal vyšší výskyt karcinogénu, ktorý vyústil v nádor hrubého čreva. Ďalší výskum na potkanoch zistil podobné výsledky, ale naviac ukázal zistenie zníženia aortálnej celistvosti, ktoré mohlo viesť k aneuryzme. Tieto zistenia sú dôležité najmä pre dve príčiny. Meď v strave sa často považovala za faktor podporujúci rakovinu. Ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, tak by vyššie hodnoty medi skôr podporovali zhubný črevný nádor, než mu zabraňovali. Ukázalo sa, že existuje vzťah medzi aortálnou aneuryzmou a zhubnými nádormi u človeka. Toto je výsledkom skôr znížených hladín medi, ako to ukázala uvedená štúdia na zvieratách.

Meď, zápal, artritída
Už v roku 1000 p.n.l. sa jedlá bohaté na meď a medené náramky považovali za prospešné pri liečbe artritídy. V roku 1945 sa ukázalo, že pacienti s reumatickou artritídou preukázali vyššie ako normálne krvné hladiny medi. Samozrejme, že obsah medi v krvi sa pri zápalových ochoreniach u človeka aj u laboratórnych zvierat zvyšuje nad normálne hodnoty. Napriek tomuto zdanlivému protirečeniu sa komplexy medi úspešne používali od 40-tych do 70-tych rokov pri liečbe mnohých príčin charakterizovaných artritídou a zápalmi. Aj časom overený medený náramok ukázal isté efektívne protizápalové účinky spôsobené vstrebávaním sa medi cez kožu. Vývoj protizápalových steroidov a nesteroidných protizápalových liekov rýchlo zaujal miesto zložiek medi v tejto liečbe. Množstvo vedcov skúmalo túto paradoxnú úlohu medi v procese zápalov a určili, že zvýšenie medi v krvi je skôr fyziologickou odpoveďou než iniciátorom. Cerulolazmín, hlavný enzým obsahujúci meď, sa pri zápaloch značne zvýši a pôsobí protizápalovo. Dodatočne sa ukázalo, že nedostatok medi zvýši vážnosť experimentálne stimulovaného zápalu, a že meď v strave sa pre dosiahnutie primeraného množstva medi živočíchov musí v štádiu zápalu zvýšiť.

So zistením, že mnoho komplexov medi má protizápalové účinky a so zistením, že tieto komplexy medi takmer vždy majú značne silnejšiu činnosť než zloženiny ich pôvodcu, vytvorila sa hypotéza, že aktívna forma mnohých obľúbených protizápalových liekov sú ich medené cheláty. Veľké množstvo referátov a sympózií zverejnených v posledných rokoch je dôkazom záujmu o komplexy medi ako protizápalové liečivá a liečivá proti artritíde. Výsledok tohto výskumu ukázal, že medené cheláty väčšiny protizápalových zloženín, rovnako aj mnohých ďalších zloženín, majú silný protizápalový účinok pri mnohých typoch zápalov. Majú tiež nižšiu toxicitu a silnejšiu protizápalovú činnosť ako zloženiny ich pôvodcu.

Medené komplexy
Aj keď väčšina výskumov využívala medené komplexy aby zistila ich protizápalovú činnosť, komplexy medi ukázali aj potenciál k fyziologickému prístupu k liečbe chronických chorôb. Tento potenciál zahrnuje zápalové ochorenia, gastrointestinálne vredy, rakovinu, karcinogenézu a diabetes. Za týchto okolností väčšina výskumu sa zamerala na zistenie, že komplexy medi dokázali činnosť superoxid dismutázy. V dôsledku toho bolo množstvo týchto zloženín označených za SOD napodobneniny. Nedávny výskum publikovaný v Progress in Medical Chemistry je dobrým príkladom rozsiahlosti výskumu na túto tému. Tento časopis má 110 strán a obsahuje bibliografiu s 736 referenciami. Aj napriek tomuto obrovskému prísľubu komplexov medi, klinický záujem o tieto zložky takmer neexistuje. Hoci sa meď stáva viacej známou a skúmanou, ostáva iba dúfať, že je potenciál bude správne využitý.

Prísun medi
Význam dostatočného prísunu medi, ktorý zabezpečuje zdravie, je spojený s faktom, že málokto získa odporúčané 2-3 miligramy medi denne v normálnej strave. Doplnenie medi je nutné, ak chceme predísť nedostatočnému prísunu medi. Väčšina doplnkov medi obsahuje buď síran meďnatý, alebo glukonan meďnatý, dve dobre využiteľné formy medi. Preferovaný typ multivitamínového, minerálového doplnku je potiahnutá forma medi ako napríklad potiahnutý glukonan meďnatý, pretože meď mimo biologické systémy môže katalyzovať oxidáciu. Tento umožňuje všetok dôležitý úžitok medi bez zníženia skladovateľnosti vitamínových, minerálových doplnkov. Ak neužívame vysoké množstvo protivníkov medi ako je vitamín C (viac ako 1000mg denne) a zinok (viac ako 30 mg denne), pre väčšinu z nás, ktorých strava obsahuje priemerne 1-2 miligramy medi denne, by mala byť dostačujúca denná dávka doplnkov medi 1-3 miligramy. Konzumentom vyššieho množstva vitamínu C a zinku sa odporúča doplnenie 3 mg denne. Niektorí ľudia môžu uprednostniť špeciálne formy medi ako je salicylát meďnatý. Bez lekárskeho dohľadu by denné dávky dopĺňania medi však nemali presiahnuť 5 miligramov.

Žiadne informácie v tomto článku by nemali byť chápané ako odporúčanie. Ak máte nejaké otázky o vzťahu medi a vášho zdravia, vyhľadajte kvalifikovaného lekára.

 

Zaujímavosti

Možnosť vyhnúť sa tehotenským príznakom
Ani si nevieme predstaviť, čo všetko je k tomu potrebné, aby sa u tehotnej ženy nevytvorili tzv. tehotenské príznaky. Mnohé tehotné ženy pokladajú priam za úder osudu v tomto období typickú málokrvnosť, rednutie kostí, únavu, edémy a pod. Budúce mamičky si častokrát myslia, že spomenuté príznaky sú nevyhnutné. Aby ich zmiernili, zvýšia príjem multivitamínov, najmä na ochranu plodu. Bolo by vhodné uvedomiť si, že tieto príznaky sa začínajú takmer súčasne. Aké procesy stoja v skutočnosti za nimi? Je vedecky dokázané, že súčasní ľudia v našich podmienkach, so západnými stravovacími návykmi, majú v tele nedostatok medi. Platí to menej pre vegetariánov, lebo konzumáciou stravy rastlinného pôvodu sa do ich tela dostáva viac medi. Tí, ktorí konzumujú mnoho zeleniny, majú menšiu bielkovinovú záťaž než tí, ktorí konzumujú bielkoviny živočíšneho pôvodu. U nich sa totiž potláča vstrebávanie stopových prvkov.

Ďalšia zaujímavosť súvisiaca s tehotenstvom, resp. s obdobím života plodu. Ľudské telo obsahuje v priemere na jeden kilogram 1 až 1,5 mg medi. To znamená, že v organizme sa nachádza asi 70 až 100 mg medi. Počas tehotenstva sa toto množstvo zvýši 2 až 2,5krát. Ak takéto zvýšenie úrovne medi nenastane, začnú sa prejavovať problémy súvisiace s nedostatkom medi. Meď má dôležitú úlohu najmä v druhej fáze tehotenstva, keď sa začína vyvíjať mozog. Plod v tomto štádiu odoberie z tela matky veľké množstvo medi, čo sa v jej organizme prejaví nedostatkom.

Najnovšie výskumy, ktoré sú výsledkom práce výskumníkov Univerzity Michigan Medical Scool, poukazujú na veľmi zaujímavé súvislosti medzi obdobím tehotenstva a obdobím po narodení. Podstatou je skutočnosť, že ak počas tehotenstva, najmä v jeho druhej fáze, má žena dostatočný prísun medi, jej hladina sa naozaj zvýši o spomínaných 2,5krát. Táto zmena nenastáva vtedy, ak žena žije v prostredí, kde je nedostatok medi a ani jej strava nie je v tomto smere vyvážená. Nie je náhodou, že nedostatkom medi v organizme sa začínajú prejavovať príznaky ako málokrvnosť, rednutie kostí, edémy, únava. Zaujímavé je, že všetky príznaky začínajú v tom istom období. Nad touto skutočnosťou sa treba zamyslieť. Podľa môjho názoru fakt, že všetky príznaky začínajú v tom istom období a súvisia s nedostatkom medi v organizme, treba vziať do úvahy pri ich odstraňovaní.

Pokusy na zvieratách jednoznačne dokázali, že už pri menšom nedostatku medi nastal predčasný pôrod a potomok nebol dostatočne vyvinutý. Tehotným matkám sa podávali preparáty s minerálmi a stopovými prvkami s malým množstvom medi. Abnormálnosti pri pôrode sa týmto znížili.

Čo sa týka málokrvnosti, je dôležité si uvedomiť, že meď pomáha železu vstrebávať sa do hemoglobínu. Príliš veľké dávky železa však vytláčajú meď z organizmu. V prípade málokrvnosti, ak nepomáhajú zvýšené dávky preparátov, rozhodne sa odporúča skontrolovať, či meď alebo dajaký iný faktor nebráni vstrebávaniu. Spomeniem ešte jednu zaujímavosť. Pozorovania dokázali, že bábätká, ktoré sú dlhšie dojčené, majú omnoho lepšie vyvinutý imunitný systém než tie, ktoré boli odstavené skôr. Materské mlieko obsahuje 2,5 krát toľko medi ako kravské!

Nedostatok medi u dojčiat vyvoláva viacero príznakov. Jednoznačne je to málokrvnosť, abnormálnosti vo vývoji kostí, rednutie kostí, časté sú zlomeniny. Môže vplývať na rast i telesnú hmotnosť. Zníži sa počet neutrofilu v bielych krvinkách, čím sa pre zníženie imunity zvýši nebezpečenstvo nákazy.

Samozrejme, že rozdiely v úrovni medi v tele dojčiat sú len jedným z faktorov, ktoré vplývajú na vývoj imunitného systému. Dôležitú úlohu zohráva skutočnosť, že kravské mlieko obsahuje 3krát toľko bielkovín ako materské, preto viac zaťažuje vyvíjajúci sa organizmus bielkovinami. Treba poznamenať, že problémy vyplývajúce z nedostatku medi u dojčiat sa v neskoršom veku dieťaťa odstraňujú veľmi ťažko, resp. sa nedajú odstrániť vôbec. Je dobré vedieť, že pohodlným a bezpečným spôsobom vnášania medi pri jeho nedostatku do organizmu je cez pokožku. Môžete to ľahko a jednoducho zrealizovať používaním výrobkov z textílie s obsahom medi.

Dr. Jozef Lóránth, február 2005.
  • Zdravotníctvo

  • Je dobré vedieť, že predmety dennej spotreby obtiahnuté meďou majú silný antibakteriálny vplyv, čím znižujú možnosť nákazy v pitnej vode i v domácnosti.
  • Medená trubka zachováva čistotu vody, znižuje, ba úplne zničí baktérie E-coli a Legionella ako aj tie, ktoré vyvolávajú otravu.
  • Potreby pre domácnosť vyrobené z medi sú odolnejšie voči mikroorganizmom a za 4 hodiny zničia E-coli baktérie pri izbovej teplote.
  • V nemocniciach často používajú medené zliatiny (žltá meď) napr. na kľučky na oknách, na dverách. Je totiž dokázané, že sa tým znižuje možnosť rozširovania nákazy.
  • Meď je základným materiálom na výrobu rôznych mincí, napr. aj nového EUR. Okrem jej antibakteriálnej vlastnosti je dôležitým faktorom aj malá pravdepodobnosť, že vyvolá alergické reakcie.
  • Novorodenci a malé deti
    Meď je základnou podmienkou vývoja vo vnútri maternice, je veľmi dôležitá pri vývoji mozgu a nervovej sústavy. Je zodpovedná za vývin a fungovanie myelinu. Obklopuje a chráni nervové bunky i bunky mozgu, okrem toho má dôležitú úlohu v prúdení informácií medzi nervovými bunkami.
  • Vývoj plodu počas tehotenstva, ako aj po narodení závisí od množstva vstrebávania medi do organizmu.
  • Novorodenec čerpá meď zo zásob svojho organizmu (ukladala sa po 3. etape tehotenstva), kým plod z tela matky.
  • U detí, ktoré sa práve učia chodiť, ako i u malých detí, sa meď dostáva do tela správne vyváženou stravou.
  • Potreba medi u detí sa pohybuje medzi 0,5 až 1 mg, čo závisí od ich hmotnosti a veku.
  • Meď, ako stopový prvok, je nenahraditeľný počas vývoja i rastu. Je potrebný pre zdravý rast organizmu, pre dostatočnú tvrdosť kostí, pre vývoj červených i bielych krviniek, pre vstrebávanie železa, pre sťahovanie srdca i svalov, pre vývoj mozgu.

Ďalšie užitočné informácie o medi v súvislosti so zdravím:

  • Stravovanie
    Náš organizmus nie je schopný vytvoriť meď, preto je dôležité, zabezpečiť jej príjem stravou.
  • Organizmus dospelého človeka obsahuje 1,4 až 2,1 mg/hmotnosť. Na udržanie tohto množstva je potrebné telu dodať stravou denne v priemere 2 - 4 mg/denne.
  • Meď sa nachádza takmer vo všetkých potravinách, najmä však v potravinách bohatých na minerály. Najviac medi obsahujú oriešky a rôzne semená (najmä mak a slnečnica), hrášok, pečienka, ustrice, zemiaky, ale aj čokoláda.
  • Zdrojom medi môže byť aj pitná voda. Meď sa v prirodzenej forme nachádza aj v zemskej kôre, v podzemných i nadzemných vodách, takže pitím vody sa naše telo dostáva k medi prirodzeným spôsobom.

Liečba
Meď má veľmi dôležitú úlohu vo farmaceutickom priemysle. Meď sa podáva deťom s nízkou hmotnosťou a zoslabeným organizmom. Meď zohrala dôležitú úlohu v liečbe špeciálnych kožných ochorení, v liečbe nákazlivých chorôb i niektorých druhov rakoviny.

 

 

Upresniť vyhľadávanie